Dnes sme sa poobede zbalili, naložili do auta a Oscar mi nakreslil cestu ako sa dostať na Autopista Nacional čo je Kubánska Dialnica. Je to dosť komplikované pretože nikde nie sú žiadne značky. Dohodli sme sa z Magdalénkov že sa ešte skočíme po ceste pozrieť na Laguna de la Leche, najväčšie Kubánske prírodné jazero rozprestierajúce sa na 67 štvorcových kilometroch a charakteristické svojou zakalenou – Mliečnou farbou.
Potom sme sa vydali smerom na Ciego de Ávila, Jatibonico, a Taguasco kde začína Autopista Nacional. Diaľnica je zážitok sám o sebe. Je to trojprúdovka bez pruhov a bude vám skákať do cesty všetko možné od predavačov syra, byciklistov, policajtov a kráv. Bohužial som prešvihol odbočku na Matanzas, žiadna nebola označená a tak sme sa asi 40km previezli a k Euridisis sme dorazili až okolo siedmej večer.
Euridisis je moja kamarátka, pracovali sme spolu v Prahe v reštaurácii La Bodeguita del Medio. Už sa vrátila na Kubu, býva v Matanzas a pracuje momentálne na Varadere pre jednu nemenovanú cestovnú kanceláriu. Matanzas je dosť veľké mesto a väčšina ľudí pracuje na 42km vzdialenom Varadero. Prespali sme u nej jednu noc, ráno boli pozrieť ešte v škole jej synovca Jorgita a potom vyrazili smer Varadero. Hneď za Cardénas začína Autopista del Sur ktorá Vás dovedie okolo letiska cez stanicu s mýtom 2CUC až na začiatok Varadera.